Relax mal byť, ale... poznáte to

Prvý ročník tripu cez Slovinsko do Chorvátska mal taký úspech, že sa nedalo inak – museli sme si to zopakovať. Tento raz sme si povedali, že si to užijeme ešte viac. Pridali sme jeden deň, vymenili trasu a zvolili overený hotel s wellnessom a výhľadom, ktorý nikdy nesklame. Jeden poldeň sme si vyhradili na úplný relax. No... nedopadlo to úplne podľa plánu. (Kto by to bol čakal?)

Plánovanie trasy aka „Kde všade ešte nikto nebol?“

Zadanie bolo jasné: nájsť cesty plné zákrut a miesta, kde ešte ani Google nemá Street View. Do inboxu mi pristál tip od člena skupiny – opustené podzemné letisko a nemocnica, kde by ste si nevyliečili ani nádchu, ale zato nafotili parádne fotky. Povedali sme si – prečo nie?

Cestu sme tradične zvolili neefektívne, ale o to zábavnejšie. Diaľnice? Len kúsok, potom už len kľukaté cesty a výhľady. Prvý deň bol jasný. Druhý deň? Letisko, overené serpentíny a ešte niečo nové, nech to má aspoň 300 km. Veď máme celý deň. Ešte sa aj okúpeme! (Haha.)

Tretí deň sme plánovali ľahší – Istria, najmenšie mesto na svete, pár foto na výhľadoch, motokáry, káva, víno, wellness. Krásna predstava, kým nezačnete počítať kilometre.

Deň odjazdu: Kávička, vysielačky a... dážď

Stretávka o 6:00 na pumpe – kávička, vysielačky rozdáme, dotankujeme a vyrážame. Paráda. Až na to počasie. Dážď, zima a vietor nás vítali hneď od rána. Až pri pohorí Velebit sa konečne ukázalo slnko a s ním aj úsmevy. V Karlobagu sme spravili prvé slnečné fotky.

Niektorí sa, samozrejme, stihli aj stratiť. Ale vďaka tomu sme objavili pevnosť Nehaj v Senji – múzeum a reštaurácia ako zo stredoveku, výhľad ako z filmu a bonusové zážitky, ktoré nik neplánoval. Klasika.

V hoteli nás opäť nesklamali – vyhradené parkovisko pre 15 áut len pre nás. Takto sa starajú o svojich! Tešili sme sa na wellness... ale zatiaľ len teoreticky.

Deň druhý: Letisko, kde by si Top Gun zabalil kufre

Ráno sme sa „vymotali“ o 10:00 (pôvodne 9:00 – ale poznáte to). Cieľ: Željava. Legendárne opustené letisko. Na mieste sme zostali s otvorenými ústami – pristávacia dráha ako z počítačovej hry a vchod do podzemia priamo z rozprávky pre automobilových nadšencov. Strávili sme tam tri hodiny. Lebo keď už opustené letisko, tak poriadne.

Obed v reštaurácii Vila Velebita – plno ľudí, výborné jedlo, energiu späť do žíl. Následne jazdecká časť: lesné cesty, jazero Sabljaci (kde si nás miestni fotili ako novú atrakciu) a potom – zábava v podobe 80 kilometrov neustálych zákrut.

Zákruta, zákruta, zákruta, rovinka, zákruta... Na výjazde z lesa nás čakalo slnko, krajina ako z reklamy a pastier bežiaci za koňmi – moment, kedy si poviete: „OK, za toto to stálo.“

Na hotel sme dorazili o siedmej večer. Wellness? Nie. Ale zato sprcha, večera, víno a spokojnosť.

Deň tretí: Istria – malá, ale šikovná

Plán bol oddychovejší. No, ako sa to vezme. Mestečko Hum má len 18 obyvateľov, ale uličky ako z Pinterestu. Cesta tam bola síce trošku na hrane pre naše športiaky (OK, dosť na hrane), ale došli sme.

Potom trať do vrchu pri Buzete (jasné, že sme si ju prešli), pár neplánovaných odbočení, menší rozchod skupiny, motokáry v kopci, ktorým by sa zišla výmena pneumatík – ale sranda bola!

Obed v Meduline, výhľady pri hoteli Flanona (náš tajný tip z minulého roka) a späť po pobreží do hotela. Nádhera. Akurát že wellness opäť nič. Možno nabudúce spravíme trip výhradne do wellness centra.

Deň štvrtý: Záhreb a nemocnica, kam by ste nechceli ísť

Cestou domov sme sa vzdali ďalších zákrut a zvolili rýchlejšiu cestu. Ešte predtým však návšteva opustenej nemocnice na okraji Záhrebu – betónový kolos, z ktorého cítiť nedopísanú históriu (a trochu strach). Jeden defekt po ceste, ale zvládli sme to.

Unavení, špinaví, šťastní

Všetci sa dostali domov celí, ujazdení, plní zážitkov a s jedným spoločným pocitom – chceme zas!

Poznámky pre budúci rok sú zapísané, wellness preložený na „niekedy inokedy“ a my už plánujeme ďalší ročník. Bude to opäť lepšie, opäť zábavnejšie – a možno, ale len možno, sa niekto aj okúpe v tom bazéne.

Ak chceš byť pri tom nabudúce, sleduj nás. Trip HR 2025 sa blíži. A bude ešte lepší. Ale relax ti radšej sľubovať nebudeme. 😉